Všetko o psoch a koňoch

        Seno je prirodzené krmivo, ktoré zodpovedá všetkým fyziologickým požiadavkám trávenia. Pri zostavovaní kŕmnej dávky by sme nemali zabudnúť zaradiť vysoko kvalitné objemové krmivo. Najvhodnejšie hlavne pre športové kone je  lúčne seno. Keď na konci pastevnej sezóny ubúda na pastve porastu, ktorý koňom poskytuje potrebné živiny, preto o čo menej kone nájdu na pastvine porastu o to viac musia dostať sena. Seno priaznivo vplýva na trávenie a svojimi dietickými účinkami znižuje negatívny vplyv niektorých menej kvalitných krmív.  Seno pre kone by malo obsahovať viac než 20 % vlákniny. Dôležité je, aby sa seno zberalo v optimálnej vegetečnej fáze. Lúčny porast pre kone sa odporúča zberať najneskôr v období metania, teda neskoršie ako pri normálnom získavaní pre dojnice. Seno z ďateliny a lucerny sa zberá v čase kvitnutia. Nízku kvalitu sena spôsobuje hlavne neskorá kosba. Príliš mäkké seno bohaté na listy (zo salašovania a pod.) vedie nielen k ťažkostiam pri skladovaní, ale z hľadiska fyziológie výživy je menej vhodné ako tvrdší materiál, ktorý obsahuje stonky. Včasné kosenie dáva vysoko stráviteľné seno, ktoré je nenahraditeľné vo výžive žriebät a kobýl. Staršie slamovité seno môže pokiaľ je kvalita dobrá spĺňať ešte funkciu objemového krmiva, má však nižšiu kŕmnu hodnotu. Seno nesmie byť skrmované, dokiaľ nie je fermentácia ukončená, pretože zvýšený obsah zárodkov spôsobuje ťažké tráviace problémy a koliky. Pokiaľ neklesne obsah vody  v sene pod 15 %, množia sa v ňom okrem baktérii a roztočov predovšetkým plesne (Aspergilus, Penicillium, Micor, Oidium). Ich rast nevedie len k stratám živín, ale tiež k tvorbe toxických substancii. Seno napadnuté plesňou vyvoláva u koní koliky, alergie, dýchacie problémy a dychavičnosť a u žrebných kobýl môže viesť až k potratom. Pred skrmovaním je nutné overiť, či seno nie napadnuté plesňou, hlavne seno z balíkov je rizikové, pretože sa vplyvom hustoty lisovania a hromadenia vlhkosti sa ohnisko plesní ľahko tvorí.

        Seno je pre kone zdrojom vitamínu D, B, E a betakaroténu, ale ich obsah je závislí na technológii sušenia. Minerálne látky sa nachádzajú v sene v požadovanom množstve a v priaznivých chemických väzbách. Celkový obsah minerálnych látok sa pohybuje v rozpätí 4,9 - 9,8 %. Nepriaznivé špecifické účinky sena závisia od podielu škodlivých bylín, nevhodného štádia zberu, skladovania a napadnutie mikroskopickými hubami.  Počas skladovania sena by sme mali dbať aj na obsah vlhkosti, ktorá je limitujúcim faktorom pre jeho skladovanie a zachovanie výživnej hodnoty. Ak sa prekročí hodnota vlhkosti objavuje sa enzymatická činnosť mikroskopických húb, čím dochádza k znižovaniu výživnej hodnoty a dietetických vlastností.

        Výživnú hodnotu sena ovplyvňuje:

• technológia sušenia

• floristické zloženie porastu

• vegetačná fáza zberu

• agrotechnika

• počasie

        Pri kŕmení koní nesmieme zabúdať na fakt, že kone sú zvieratá zvyknuté denne až 12 hodín prijímať  krmivo, čo znamená, že dostatok sena je veľmi dôležitý. Okrem toho, že koňom poskytuje živiny, koňa počas dňa zamestnáva , a preto je vhodnejší prísun menších dávok sena. Spracované formy objemových krmív (napr. granule, lisované kocky, pelety) nenahradia potrebné množstvo sena, pretože často neobsahujú dostatočné množstvo potrebnej vlákniny. Koňom treba zaistiť toľko objemového krmiva, koľko sú schopní spotrebovať. Kôň by mal denne prijať aspoň toľko sena, koľko sa rovná 1-2 % jeho živej hmotnosti. Dávky sena sa pohybujú od 8 kg až 12 kg pre dospelého koňa a 3-9 kg pre žriebä. Športové kone a kone ťažko pracujúce by mali mať neobmedzený prístup ku senu.